Príbeh budovy sa začína príchodom rádu františkánov do Rožňavy. Základný kameň štvorkrídlovej kláštornej budovy s dvoma rizalitmi, so vstupnou vežou a s kostolom na východnej strane, bol položený v roku 1745.
Medzi rokmi 1748 – 1759 bolo na poschodí 11 ciel, na prízemí refektár, kuchyňa, dielne a v konvente žilo osem mníchov. V prameňoch sa dokončenie kláštora uvádza v roku 1780.
Na začiatku 20. storočia pribudli sivo-červené cementové dlaždice a ornamentálna dlažba, vymaľovali sa klenby a dokončila maľba v refektári, vrátane obrazu Poslednej večere či stropných výjavov, ktorých autorom bol rožňavský výtvarník Július Ádám.
Od roku 1904 si priestory v kláštore prenajímala Rimamuránska spoločnosť, ktorá do budovy v roku 1921 zaviedla elektrinu. Kláštor tragicky zasiahla Barbarská noc z 13. na 14. apríla, počas ktorej príslušníci Štátnej bezpečnosti na území celého Slovenska vypratali 76 mužských kláštorov a mníchov deportovali do 5 kláštorov v krajine.
V roku 1951 tu bol zriadený domov dôchodcov a o niečo neskôr je budova evidovaná už ako národná kultúrna pamiatka. Po presťahovaní domova dôchodcov v roku 1992 bola v rámci reštitúcií vrátená rádu františkánov.
Od nich ju odkúpilo Ministerstvo vnútra SR pre potreby zriadenia Štátneho archívu, no keďže budova tomuto účelu nevyhovovala, MV SR ju vymenilo s Mestom Rožňava za iný objekt. A tak sa bývalý františkánsky kláštor dostal do majetku samosprávy. Odvtedy bol nevyužívaný a pozvoľna chátral.
Keďže sme dlhodobo pociťovali nedostatok priestoru, v ktorom by sme v rámci nášho združenia mohli realizovať naše aktivity, vstúpili sme do rokovaní s rožňavskou samosprávou o prenájme budovy bývalého františkánskeho kláštora, ktorú sa mesto neúspešne pokúšalo predať.
V roku 2015 sme počas série mnohých stretnutí s vedením mesta, s poslaneckým zborom a komisiami približovali náš zámer s Kláštorom. Medzitým sme v jeho priestoroch zorganizovali dve brigády, na ktorých sa zúčastnili desiatky Rožňavčanov a Rožňavčaniek, i priaznivcov našich plánov z iných kútov Slovenska. Vyniesli sme niekoľko ton stavebného odpadu, odstránili gumolit či nánosy starých farieb a omietok.
Napriek neúspechom pri vyjednávaniach so samosprávou sme v našich snahách pokračovali, až sa nám napokon podarilo presvedčiť poslanecký zbor o kvalite a úprimnosti nášho zámeru. Na zasadnutí koncom septembra 2016 nám poslanci s primátorom schválili nájomnú zmluvu na 20 rokov a s Mestom Rožňava sme ju podpísali o pár dní neskôr.
Odvtedy sme Kláštor rekonštruovali a rozrastali sa aj jeho funkcie či počet podujatí. Sme radi a rady, že môžeme tento priestor a "komunitno", ktoré tvoríte spolu s nami, ďalej rozvíjať.
