Srdečne vás pozývame na výstavu mapujúcu 8 rokov fungovania KC Kláštor.

Nech je to príjemný punk alebo ako zrásť s priestorom

Povedali spravme výstavu a Rišo povedal, “nech je to príjemný punk”. Ale punk by to bol, aj keby to nepovedal, lebo to pre celý príbeh pasuje viac ako nóbl výstava bielej galerijnej kocky.

Bol to františkánsky kláštor a potom domov dôchodcov, potom to tu chátralo, a teraz je to presne 8 rokov, odkedy združenie Otvor dvor dostalo budovu od Mesta Rožňava do prenájmu - mnohí asi viete, ale možno neviete, ako sa tu lopatovalo, ako sa objavila studňa alebo čo má pred robotou Bobo rád na raňajky.

Uvidíte tento príbeh denníkovou, kolážovitou formou, niekedy možno budete potrebovať prísť úplne blízko, aby ste si mohli všimnúť aj veci schovanejšie. Malý záznam o premene priestoru v čase, nálade, rekonštruovaní aj reštaurovaní, podujatiach, a roztrúsené citáty partie kláštornej, ktorá ho sama prerábala a bola tak detailne pri všetkých okamihoch a kľúčových udalostiach i každodenných situácich. Aké je to priam zrásť s priestorom? (Gréta Čandová)

“V tom, o čo majú a nemajú ľudia záujem, sa občas miesta mimo centier podceňujú. Keď sme, ešte pred časmi KC Kláštor, spoluorganizovali s Radkom, Silviou a Norom počas piatich rokov Rožňavské radiály, bežne prišlo na vernisáž aj 100 ľudí. Robili sme aj Malý gemerský trh, premietania Film Europe. Bavilo nás to a chceli sme spraviť buď kaviareň alebo, skrátka, nájsť priestor na podobné aktivity. V Pamiatkovom úrade nám odporučili, aby sme sa prišli pozrieť sem. Čosi, tisíc metrov štvorcových? No a potom sme si išli po kľúč. Tú budovu nik nechcel. Bola jar 2015. Ten zväzok kľúčov stále máme, visí medzi ostatnými ako jeden z posledných pamätníkov, 'keď tu ešte nič nebolo'.” (Szeko)