Žiaľ, dnešné čítanie musíme presunúť na iný termín. Ktorý to bude vám dáme včas vedieť. Ďakujeme za pochopenie
V básnickom diele Rudolfa Juroleka sme svedkami rekonštrukcie sveta. Zreteľne vieme vytušiť najmä dve motivácie, ktoré básnika k tomuto kroku vedú. Na jednej strane je to nesmierne intenzívne až bolestné prežívanie aj tých najobyčajnejších okamihov a na druhej strane konfrontácia so svetom, po ktorej sa básnik cíti „nezaradený“ (Hierografia), „zabudnutý evolúciou“ (Život je možný).
Solitér Jurolek má v kontexte slovenskej poézie len jedného pendanta, iného solitéra – E. J. Grocha, ktorý v tom istom čase len na inom mieste zažíva podobnú skúsenosť „lesnej duše“. Spoločnú majú aj túžbu dosiahnuť jednoduchosť, ktorú Groch volá „naivita“, ale kým Grochova poézia ostáva viacvrstevnatá, prepojená napr. s abstrakciou a množstvom komplikovaných básnických postupov a prostriedkov, Jurolek svoje básne zjednodušuje. Ich východiskom je introspektívne pozorovanie alebo reflexia skoncentrovaná do gnómy a vyvrcholením intímna emotívna erupcia ústiaca do katarzie, prípadne, a to častejšie, do vyhrotenej, neriešiteľnej situácie: „Nepoviem vám, že milujem. / Láska je príliš ťažké bremeno./ Unesú ho len zvieratá a svätí. / Čo vám môžem povedať? Že som slabý a premôže ma už krátky / pohľad do oka uštvaného koňa, / alebo kravy hnanej na bitúnok? / Nie, nedokážem milovať. Všetko, / čo cítim, je bolesť. / A nechcem, aby ma ktokoľvek miloval.“ (Ján Gavura)
Rudolf Jurolek sa narodil 3. mája 1956 v Zákamennom. Po stredoškolskom štúdiu na gymnáziu v Námestove (1971 – 1975) absolvoval Vysokú školu technickú v Košiciach (1976 – 1981) a doplnkové pedagogické štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1985 – 1987). Po vysokoškolskom štúdiu sa zamestnal v Námestove najskôr ako technológ v Závodoch ťažkého strojárstva (1981 – 1983) a neskôr ako učiteľ na tamojšom gymnáziu (1983 – 1990). Ako novinár a redaktor pracoval pre noviny Orava v Dolnom Kubíne, potom sa stal vydavateľom novín Biela Orava (Námestovo 1991). O rok neskôr založil Malé vydavateľstvo poézie, premenované na Solitudo. Žije a pracuje na Orave a v Rakúsku.
/zdroj: litcentrum.sk/
Podujatie je organizované v rámci projektu Rising with culture vďaka podpore Grantov EHP.
