Bauman píše: „Takmer polovica toho, čo má zásadný význam pre ľudské šťastie, nemá žiadnu trhovú hodnotu a nedá sa to kúpiť v obchodoch“. Okrem toho vízia dobrého života stavia človeka pred určité voľby, „žiadna však nie je bez rizika a poistená proti nezdaru, či neskoršej ľútosti“. Napriek úsiliu o opak, „život sa žije v spoločnosti neistoty“. 

Tri monodrámy- O žene uzamknutej v stereotype rodinného života, človeku pripravujúcom sa na stretnutie s osobou, ktorá ho dlhodobo serie a tiež monodráma herca premýšľajúceho nad tým kým je a čo by ešte mohol vo svojom živote dokázať. Fričová, Burgr, Chalmovský tematizujú strach zo zlyhania, straty sebakontroly a následne sebaúcty. Traumatizujúci „vzťah“ s osobou, ktorá je jednoducho „škodná“ a frustrácia v ktorej sa kumulujú nesplnené sny alebo fyzické i psychické potreby, sú pozadím pre ďalšie významy.  

Fričovú desí jej vlastná životná situácia, v ktorej je nútená potláčať svoje individuálne potreby, psychické i fyzické. Polemizuje nad zdrojom tejto nepohody a frustrácie a zdá sa, že zatiaľ žiaden z prostriedkov nie je účinný. Burgr v „zautomatizovanom“ každodennom rituáli: Príprava na stretnutie s „nepríjemnou“ osobou je precízne komentovaný proces. Plánuje, analyzuje, vyhodnocuje situáciu i pocity – vlastné i „onej“ osoby. Pokúša sa o odstup, kontrolu nad emóciami, predvída v snahe nestratiť sebaovládanie. Chalmovského monológ mieri do minulosti. Fragmenty spomienok sú životopisom konfrontujúcim splnené a nesplnené sny a túžby. Kým chcel byť a kým všetkým bol a úporne sa snaží presvedčiť samého seba o zaujímavom naplnenom živote.

Réžia Ľ. Burgr, autori, účinkujúci L. Fričová, Ľ. Burgr, M. Chalmovský, svetelný dizajn B. Adamčík

Podujatie je organizované v rámci projektu Rising with culture vďaka podpore Grantov EHP.