Život a dielo niektorých ľudí sú také inšpiratívne, že si zaslúžia knižné spracovanie. Patrí k nim aj výtvarník Fero Guldan. Hoci bol významným činiteľom VPN počas novembrovej revolúcie v roku 1989 a neskôr prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie, hoci je Slovensko posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, hoci vystavuje v Európe aj zámorí, hoci desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných, a hoci v novembri 2024 oslávi 71 rokov, kniha o ňom ešte nevznikla.
Niektoré Ferove diela pritom poznajú na Slovensku prakticky všetci vrátane laikov, len si to možno neuvedomujú – napríklad pamätník na mieste výbuchu auta Róberta Remiáša v Karlovej Vsi. Koľko výtvarníkov si môže povedať, že nejaké ich dielo doslova zľudovelo?
Presvedčiť Fera na knihu nebolo jednoduché, keďže o ocenenia, pochvaly a potľapkávania po pleci nestojí. Nakoniec privolil, a tak ho vyspovedal dlhoročný novinár Karol Sudor, ktorý oslovil aj 21 ďalších ľudí – Ferových príbuzných a priateľov. Vznikla tak zaujímavá mozaika vážnych aj vtipných pohľadov na človeka, ktorého síce oslovení majú veľmi radi, ale zároveň dokážu byť aj kritickí.
Kto je Fero Guldan (1953)
Narodil sa a vyrastal v Nitre, žije na samote vo vinohradoch nad Svätým Jurom. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, navštevoval maliarske kurzy akademického maliara Mariána Velbu, pracoval ako projektant stavebných rekonštrukcií v Bratislavskom stavebnom podniku. Za socializmu sa pohyboval v disente medzi výtvarníkmi, ochranármi, architektmi, sociológmi a pamiatkarmi, po revolúcii v roku 1989 pôsobil ako redaktor novín VPN s názvom Verejnosť. V roku 1990 bol poverený riadením Slovenskej národnej galérie, odvtedy je na voľnej nohe. Je známym výtvarníkom, sochárom a publicistom, vystavuje doma aj v zahraničí, ilustroval množstvo kníh, na konte má množstvo pomníkov a pamätníkov.
Kto je Karol Sudor (1975)
Vyrastal v Dunajskej Lužnej, ale už roky žije na dedine pri Veľkom Krtíši. Od novembra 2006 do októbra 2014 pôsobil v denníku SME, kde pripravoval rozhovory a reportáže. Od novembra 2014 publikuje v Denníku N, rozhovormi od roku 2012 prispieva aj do pouličného mesačníka Nota bene. Desaťkrát bol nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti, päťkrát ju vyhral v kategórii Najlepší rozhovor. Je autorom ďalších štyroch kníh rozhovorov.
