Kniha V tú noc som spal postojačky a hladný je poetickým denníkom nespavého pozorovateľa sveta, ktorý sa prebíja životom s otvorenými očami a srdcom. Waldemar Švábenský v nej destiluje desať rokov básnických zápiskov – od melancholických záchvevov lásky cez stratu, smútok, iróniu až po tichý humor.
Jeho verše voňajú po daždi a tabaku, sú nabité obrazmi ulíc a vnútorných búrok.
Básnik sa tu prezentuje ako človek, ktorý nestráca nehu ani v temnote a z každej rany vytvára metaforu.
Kniha je rozdelená do štyroch kapitol, v ktorých sa prelína intímne s kozmickým, reálne s fantazijným, smiech s bolesťou.
V tú noc som spal postojačky a hladný je zbierkou básní, ktorá sa číta ako rozhovor s dušou – úprimný a drsný aj nežný zároveň; pozvanie pre všetkých, ktorí ešte veria v slová, čo dokážu zo smútku vyžmýkať svetlo.
